Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Hana Ponická

Hana Ponická  (* 15.07.1922 Halič  † 21.08.2007 Banská Bystrica)

- spisovateľka diel pre deti a mládež, disidentka

Motto:
„Viem, že láska sa zapaľuje jedna od druhej, že dôležitá je jej prax, nie teória. Viera je pre mňa nie obmedzením, ale oslobodením, sprostredkovaním odpustenia. Boh káže odpúšťať a prijímať zlo nielen od tých, ktorých máme radi, ale aj od tých, ktorí bojujú proti nám.“

Vzdelanie
- gymnázium v Košiciach
- gymnázium v Bratislave
- Lekárska fakulta UK, nedokončená

Životopis
hana_ponicka.jpgHana Ponická - slovenská prozaička, spisovateľka pre deti a prekladateľka. Narodila sa v roku 1922 v Haliči pri Lučenci. V rodnej obci vychodila základnú školu. Potom študovala na gymnáziách v Košiciach a v Bratislave. Po maturite (1940) sa rozhodla pre vysokoškolské štúdium medicíny na Lekárskej fakulte UK. Štúdium však nedokončila. Aktívne sa zúčastnila Slovenského národného povstania
V roku 1945 začala pracovať ako ošetrovateľka Červeného kríža, ktorý sa staral o vracajúcich sa ranených zajatcov. V rokoch 1948 - 1950 žila spolu s manželom Štefanom Žárym v Ríme, 1951 - 1953 bola vedúcou redaktorkou Výskumného oddelenia zdravotníckej osvety, v nasledujúcich dvanástich rokoch (1954 – 1968) sa Hana Ponická venovala profesionálnemu spisovateľskému chlebíčku. V roku 1956 bola prijatá za členku slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov. V tom istom roku sa zúčastnila na zjazde českých a slovenských spisovateľov v Prahe, kde podporila Jaroslava Seiferta a Dominika Tatarku, ktorí vystúpili s požiadavkami na väčšiu slobodu umeleckej tvorby a s kritikou pomerov v súvislosti s nedávnymi politickými procesmi. V rokoch 1968 - 1972 pôsobila ako redaktorka denníka Smena. V roku 1972 ju normalizačná komisia zbavila zamestnania, a tak sa publicistka presťahovala do Lukavice.
V roku 1977 sa stala jednou zo signatárov a signatáriek Charty 77. V tom istom roku sa zúčastnila zjazdu Zväzu slovenských spisovateľov, kde si pripravila vystúpenie, v ktorom kritizovala kultúrnu politiku vtedajšieho režimu, najmä zákazy publikačnej činnosti mnohým spisovateľom. Tu jej nedovolili vystúpiť, no príspevok sa dostal do protokolu. Od tejto udalosti bola ako disidentka neustále sledovaná a nesmela publikovať.
Do literárneho diania vstúpila Hana Ponická už počas stredoškolského štúdia. Kratšie prózy uverejňovala v Národných novinách, v Živene, v denníku Slovák a v študentskom časopise Cesta.
Knižne debutovala v oblasti detskej literatúry knihou rozprávok zo života zvierat Slávikove husličky v roku 1953. Vo svete prírody zostala aj v knihe Medvedí rok (1955). Ďalšia kniha pre deti Halúzky vyšla v roku 1955. Je vtipnou literárnou kronikou príhod troch malých detí v rodinnom kruhu. Rodný novohradský kraj približuje čitateľom v spomienkovej próze na obdobie detstva Ábelovský dom (1959). V tomto diele dominuje postava spisovateľky Boženy Slančíkovej - Timravy, ktorú autorka dôverne poznala. V krehkej literárnej reportáži rozpráva o tomto svojom vzťahu k Timrave, ale aj o vtedajšom živote ľudu na dedine v okolí Lučenca - v Ábelovej a v Polichne.
Veľkú popularitu si získala knižka pre najmladších čitateľov z roku 1961 O Štoplíkovi. Prostredníctvom personifikovanej rozprávkovej postavičky v nej vyrozprávala množstvo vtipných príhod z každodenného života detí. Záujem detského čitateľa o dianie v prírode chcela vyvolať aj knižkami Malí mičurinci a Zimná rozprávka (obe v roku 1961). Kniha noviel, čŕt a postrehov Prísť odísť (1965) je konfrontáciou života v meste a na dedine. V zbierke noviel Bosými nohami z roku 1968 je hlavnou témou citový život súčasných žien a ich prirodzenej túžbe po citovom uplatnení sa. Literárnou monografiou o živote hrdinu protifašistického odboja, ktorého v mladosti osobne poznala, je kniha Janko Nosák (1979).
Po zákaze publikovať sa Hana Ponická aktívne zúčastňovala na disidentskom hnutí a toto obdobie svojho života spracovala v knihe Lukavické zápisky (Toronto 1987, Bratislava 1992). Dielo Milan Rastislav Štefánik - hrdina sa vracia (1991) je biografickou knihou o významnej postave slovenských dejín.
Spisovateľka sa okrem bohatej autorskej tvorby venovala aj prekladaniu z maďarčiny, francúzštiny, taliančiny a nemčiny.

Tvorba
Diela pre dospelých:

1959 Ábelovský dom
1964 Prísť, odísť, zbierka poviedok
1968 Bosými nohami, zbierka poviedok
1974 Janko Novák, dokumentárno-beletristické dielo
1989 Lukavické zápisky
1991 Milan Rastislav Štefánik – hrdina sa vracia, dokumentárno-beletristické dielo

Diela pre deti:

1953 Slávikove husličky
1961 O Štoplíkovi
1968 Svietiaca ryba
1955 Halúzky
1955 Medvedí rok
1961 Zimná rozprávka
1961 Malí mičurinci
1972 O parádnici lienke
1991 O Štoplíkovi, kým do školy nechodil
1991 Ako Štoplík do školy chodil-nechodil

Scenár k filmu:

1976 - Zlatá réva

Zdroj: Hana Ponická: Výberová personálna bibliografia: Mária Mališová, Zora Nagyová. 2002; www.nklc.sk


 

dnes je: 20.5.2019

meniny má: Bernard

webygroup
ÚvodÚvodná stránka