Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Doc. Ing. Ján Marko, CSc.

Doc. Ing. Ján Marko, CSc.

- vysokoškolský učiteľ
 
Áno, som rodákom z Podrečian.
Narodil som sa 6.marca.1945 v bývalej pálenici, ktorú kúpili moji rodičia so strýkovou rodinou a prerobili na dvojbyt. V tom období matky rodili ešte doma, len výnimočne v nemocnici. Moja mama Mária, rod.Ďurove a otec Ján Marko sa starali (i doteraz starajú) o môj duševný a telesný rast. Len príslovečná skromnosť mi nedovolí povedať, že sa im to celkom dobre podarilo. Tu som celkom príjemne prežil svoju mladosť, aj časť svojej dospelosti.

A čo ďalej...
Trvalý pobyt – Podrečany som zmenil za Hriňovú po 24 rokoch v auguste 1969, keď sme sa presťahovali už ako rodina s manželkou Božkou a dcérou Jankou, kde som po absolvovaní Strojníckej fakulty VŠT v Košiciach pracoval v ZŤS cca 13 rokov už ako strojný inžinier – konštruktér i vedúci konštrukcie. Absolvoval som postgraduálne štúdium NC (číslicovoriadené) stroje.

Samozrejme, že predtým som sa najprv oženil s už menovanou Božkou, tiež rodom z Podrečian - od Kulichov z Hrbku. Po dlhých rokoch sme prelomili ľady a „dedinčan“ si zobral „Hrbčianku“.

Technická univerzita - osud?
Od 1.decembra.2003 uplynulo akurát 20 rokov ( čo je to oproti 613 rokom obce Podrečany) ako som sa stal vysokoškolským učiteľom. Najprv som učil ako odborný asistent na Lesníckej fakulte, vtedy ešte Vysokej školy lesníckej a drevárskej (VŠLD) vo Zvolene. Stal som sa zástupcom vedúceho katedry, organizačným gestorom postgraduálneho štúdia, vedúcim učiteľom skupiny i ročníka aj predsedom odborového zväzu na fakulte.
V roku 1996 som bol pri vzniku novej Fakulty enviromentálnej a výrobnej techniky (FEVT) na Technickej univerzite (predtým VŠLD), kde som bol predsedom odborového zväzu, potom predsedom Akademického senátu FEVT, atď. a teraz som prodekanom pre pedagogickú prácu. Medzitým som sa stal kandidátom vied (CSc.) a docentom (doc.), absolvoval som kurz vysokoškolskej pedagogiky.
Počas týchto 20 rokov som bol vedúcim diplomových prác 44 študentom (už sú inžinieri) a som školiteľom 6 doktorantov, napísal som 2 vedecké monografie, 8 vysokoškolských skrípt-učebníc, 69 vedeckých prác, 7 odborných prác, pobyty na zahraničných univerzitách: Nemecko, Česko, Poľsko, Rusko, Bulharsko, účasť na mnohých zahraničných i domácich konferenciách s publikovanými referátmi. Súkromne som bol aj v Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Švajčiarsku, Monaku, Grécku, Rakúsku, Turecku v krajinách bývalej Juhoslávie,...

Aké sú vaše spomienky na detstvo ?
Ako malý chlapec som sa kamarátil s Milanom Králikom, Jankom „Novákove“, Ondríkom „Kováčove“ (Pliešovským), Jankom „Molnárove“ (Čabanom) a ďalšimi –ja Janko „kopkove“.
Od 14. rokov svojho veku som hral futbal asi desať rokov hneď za dospelých, lebo vtedy (ani teraz?) sme v Podrečanoch nemali žiacke ani dorastenecké družstvo. Hrávali so mnou aj o generáciu starší, napr. už nebohý Jaroslav Pažout bol pre mňa na ihrisku: „Jaro-prihraj“ a po zápase bol „báči“. Váš starý otec, tiež Edo Palička už vtedy nehrával, ale si ho dobre pamätám, ako hrával v obrane i zálohe a mal tvrdú „hlavu“ – výborne a rád hlavičkoval. Pamätám si ho aj z iných akcií...

A čo rodina?
Moja manželka Božka - dlhodobá riaditeľka v materskej škole (aj učiteľka), absolventka postgraduálneho štúdia, ... ktorej práca bola a je stále koníčkom-najprv vychovávala popri cudzích i naše deti, kým som bol študentom, vojakom základnej služby, ... za čo jej chcem poďakovať, momentálne pomáha vychovávať nášho najmladšieho vnuka Mareka.

Hovorí sa : postav dom zasaď strom...

Zasadil som niekoľko desiatok stromov (okolo chaty už spiľujem), postavil som dom vo Zvolene, kde bývame, staval som ho s manželkou, svojím otcom (-ktorý svojej vnučke a pravnukom ešte pomáhal fyzicky na stavbe v Hriňovej) a ďalšími. Mám dcéru, syna a štyroch vnukov-chlapcov.

A na záver...
Do svojho rodiska sa vždy rád vraciam, veď tu žijú moji rodičia a ďalší príbuzní, prežil som tu svoju mladosť, prvé rande v parku pri kaštieli pod magnóliami na „banícky deň“. Moje deti konštatovali keď boli malé: ako sa blížime k rodisku, náš otec začína hovoriť po podrecky. Pred rokmi sa dalo identifikovať ľudí podľa reči, či sú pôvodom z Točnice, Lovinobane, alebo Tomášoviec.

Rozhovor zaznamenal : E. Palička ml.
 


 

dnes je: 17.9.2019

meniny má: Olympia

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka