Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Podrečany

Napísali o nás

Podrečany v tlači a na internete

Malebná juhoslovenská obec Podrečany ukrýva prekrásnu históriou dýchajúcu pamiatku. Touto pamiatkou je reprezentatívny secesný kaštieľ postavený podľa vzoru francúzskych zámkov a zakomponovaný do prírodno-krajinárskeho parku. V kaštieľskom parku sa nachádza viacero vzácnych drevín.

Veľkolepé panské sídlo patriace k skvostom šľachtickej vidieckej architektúry na Slovensku vystaval v 19. storočí rod Kuchynkovcov. Podrečiansky kaštieľ donedávna slúžil ako depozit Novohradského múzea v Lučenci, dnes je však v súkromných rukách a nie je prístupný verejnosti.

 (Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ladislav Luppa)

 

V Podrečanoch kedysi vyrábali tisíce fajok, dnes ich tam nenájdete
Podrečany 14. novembra (TASR) - Aj keď výroba tzv. čiernych hlinených fajok v Podrečanoch v okrese Lučenec zažívala v minulosti nebývalý rozmach, dnes už pôvodný výrobok v obci zrejme nenájdete. Potomkovia slávnych fajkárov už o remesle svojich predkov takmer nič nevedia.
"Spytoval som sa ľudí v dedine, či niekto nemá nejakú fajku z tohto obdobia alebo aspoň zmienku o ich výrobe. Neozval sa mi ale nikto," povedal TASR starosta Podrečian Edmund Palička.
Podľa knihy Etnografia Slovákov v Uhorsku od Jána Čaploviča, ktorá vyšla začiatkom 19. storočia, s výrobou čiernych hlinených fajok v Podrečanoch začal v roku 1794 učiteľ a dedinský notár Juraj Krčiaško. Prvých niekoľko desiatok vyrobených kusov daroval svojmu cirkevnému patrónovi do Vidinej. Hneď potom, ako sa mu začali hrnúť objednávky, zavesil učiteľovanie na klinec a začal sa venovať výlučne fajkám. Podľa doložených dokumentov obchodníci mu písali požiadavky na dodanie tovaru na adresu Cisársko-kráľovská privilegovaná fabrika na fajky v Podrečanoch.
"Najdôveryhodnejšie písomné dôkazy o výrobe hlinených fajok v Podrečanoch pochádzajú práve od Čaploviča," povedala TASR etnografka Novohradského múzea a galérie v Lučenci Dita Nociarová. Fajky boli zo sivej hliny a údajne boli ručne tvarované. Až neskôr sa vyrábali v kovových formách. "V múzeu síce máme niekoľko fajok, ktoré by mohli byť z Podrečian, nemáme to ale doložené," uviedla Nociarová. V minulosti sa totiž niektoré prírastky od obyvateľov bližšie neidentifikovali.
Podľa Čaploviča na Krčiaškovu výrobu nadviazal neskôr zemepán Torok, ktorý v obci založil aj fabriku. O tom, že sláva podrečanských fajok bola veľká, svedčí aj fakt, že v roku 1796 založil vo vtedy oveľa slávnejšej Banskej Štiavnici remenár Ahnert vlastnú fabriku podrečanských fajok. Jeho výrobok ale údajne nebol taký kvalitný ako fajky z Podrečian.
Fajky z Podrečian získali ešte v roku 1845 na medzinárodnej výstave vo Viedni "vysoké ocenenie". Vtedy sa len do rakúskej metropoly vyvážali ročne v hodnote 10 tisíc vtedajších forintov. Kedy a za akých okolností sa výroba fajok v Podrečanoch skončila, nie je známe. "My sme ale radi, že preslávený výrobok nám pred časom heraldická komisia aspoň zaradila do nového erbu obce," uviedol starosta.
streda 14. 11. 2007 13:37 | Copyright © TASR 2007
© 2007 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
 
 
„Póódrečany, kúpele vystupovať!“ Takto sprievodca „lokálky” zo Zvolena do Lučenca zvykol prebúdzať rozdriemaných cestujúcich. Cudzí sa len čudovali. Čože sú tu za kúpele? Popri „štreke” potok. Zákutia má pekné, ale na kúpanie nevyzerá. Spomedzi košatých korún stromov sem tam vykukne kúsok ulice, či červená túrňa kostola, alebo strecha daktorého domca. Kaštieľ na Hŕbku nad stanicou je tiež celý prekrytý zeleňou parku. Vôbec ho nevidno. Pred dedinou smerom od Lučenca vidno zopár šedivých priemyselných budov. Aj tie tu stoja len posledných štyridsať rokov. No naskrze nič, čo by kúpele čo i len zďaleka pripomínalo. Domáci však vedia o čo ide. Pri slovách sprievodcu sa len pousmejú. Bavia sa na zvýšenej pozornosti „cudzincov” vo vlaku. Ľudia sú tu však ústretoví. Hneď vám rébus vysvetlia.
Voľakedy, nie až tak dávno, niekedy po roku 1871 (lebo železnica už fungovala), sa v dedine vždy za rána, alebo k večeru, zvykol dvíhať kúdol pary. Para stúpala z malinkého Mlynského potôčika, alebo len z nejakej mláky. Chlapi sa zo „šichty” zvykli vracať v partiách. Často boli aj potúžení, lebo na štreke, či v magnezitke po šichte voľačo na prepláchnutie hrdla dobre padlo. Začali mudrovať takto: „A čo keď si mi tu postavíme kúpele? Voda vyteká teplá, veď sa z nej vždy parí. Aj ráno aj večer. Tak veru, oprobujme.“ A tak bol prvý rekreačný projekt v Podrečanoch na svete. Škoda že po ňom pre Podrečancov ostal len spomínaný prívlastok. Krach kúpeľného projektu vysvetľujú viaceré verzie. Jedna vraví, že tetka Mara, či Zuza mala muža, čo chcel každý deň kuracinku. A tak vždy ráno aj večer, keď sliepku oparila, vrelú vodu vykydla rovno do potôčika. Bodaj by sa z neho ráno aj večer zakaždým neparilo. Druhá verzia je prozaickejšia. Popri trati ťahali aj prvú elektriku. Muselo sa stať, že zle zaizolovaný kábel zohrieval niektorú mláčku či potôčik. No a odtiaľ sa potom sústavne parilo. Preto sa projekt „Podrečany kúpele“ dostal len do prekáračiek hornonovohradských dedín.
„Nemuselo by to byť len v prekáračkách,“ vraví starosta Podrečian Edmund Palička. „Na stole mám návrh, podľa ktorého by sa na rekreačnú zónu mal využívať areál bývalej magnezitovej bane. Takýto návrh aj ponuku na predaj predložil terajší vlastník bane a okolitých háld.“ Nie celkom sa nám chcelo tejto myšlienke veriť. Magnezitová baňa pred tridsiatimi rokmi bola velikánskou jamou, postupne prehlbovanou vyvážaním magnezitovej rudy. Po okraji krátera sa na dno skrúcali serpentíny prístupovej cesty. Po nej tatrovky vyvážali vydolovaný magnezit. Práve v tom období sa začínali raziť štôlne. Jadro ložiska magnezitu už bolo vyťažené a vedľajšie žily neboli také výdatné. Všade samá „rozkmásaná“ zem, šedivé betónové plochy a stavby. Nikoho by to tu lákať nemohlo. Vieme, že Podrečanci na haldy chodievajú na hríby. Z cesty vyzerajú ako terasovité kopce, plné mladých stromov. Prešli sme cez nevábne vyzerajúci dvor plný priemyselných hál. V jednej brúsia krištáľové poháre, v ďalšej opravujú autá, no väčšina je prázdna. Chodníčkom popri plote sme sa dostali nad bývalú baňu. Čakali sme zmenu, ale aj tak sme ostali úplne „vyvalení“. Z nášho uhla pohľadu to tu vyzeralo ako pri niektorom z Plitvických jazier. To sú tie, kde sa točili „vinetovky“. Tieto filmy možno najviac pomohli Juhoslávii rozbehnúť turistiku. Okraje „krátera“ sú husto porastené zeleňou. Tam, kde sú zrázy takmer kolmé, sa vegetácia v skalách zachytili len sem-tam. Hladina desať hektárového jazera bola pokojná, zavše ju rozčerila plávajúca ryba. Táto zelenkastá nádhera nám ležala zo štyridsať metrov pod nohami. Miestny sprievodca, lebo lokalita je strážená, nám však ukázal aj problémové miesta. V jednej časti ešte ostala dosť veľká betónová plocha. Okraje sa postupne zosúvajú do jazera, pretože je podkopaná banskými štôlňami. Kvalita vody je pravidelne monitorovaná, vraj by sa mohla aj piť. Hĺbku jazera možno odhadnúť veľmi ťažko, ale podľa vzhľadu spred tridsiatich rokov, by to mohlo byť aj okolo štyridsať metrov.
Starosta Podrečian nie je žiadny idealista. Problémy má skôr prozaické. Ani pri pohľadu na starú baňu nepodľahol ilúziám. Chtiac-nechtiac mu však musíme dať za pravdu. Magnezitová baňa už naozaj zrástla s okolitou prírodou. Spoločne s ňou tu vzniká niečo nové, jedinečné. A jedinečnosť je pre turistiku ideálnou príležitosťou. Už teraz to vypadá ako turisticky veľmi atraktívne miesto. Prečo by práve tu nemohol byť začiatok turistického chodníka. Dajme tomu, že hornonovohradskej banskej cesty. Od železničnej stanice je k bani pár desiatok metrov. Cykloturistickú trasu popri Krivánskom potoku z Lučenca cez Vidinú a Tomášovce sme spomínali v minulom čísle. Cesta na Ružinskú priehradu je vhodná aj pre bicykle a po turistickej značke cez vrch Sedem chotárov na priehradu a do krasových kopcov pri Tuhári je to jedna báseň. Druhá možnosť je pokračovať popri potoku do Lovinobane a ďalej „zlatonosnou dolinou“ Lovinky k prameňu rovnomenného potoka pod Striebornou. Toto je vlastne cesta popri stredovekých baniach. Spod Striebornej môžete pokračovať buď po zelenej značke cez Fafáky smerom na Hrnčiarky. Odtiaľ si môžete vybrať trasu Stolickými vrchmi k Málinskej priehrade. Ak máte chuť a čas, Stolickými vrchmi sa dostanete až na južné svahy Slovenského raja. Na Horných Fafákoch však môžete popri cintoríne po značke odbočiť do Lovinobane, alebo lesnou cestou zbehnúť do Kotmanovej. Značená však nie je. Z Hrnčiarok sa po zelenej značke dostanete na hrebene Veporských vrchov. Tú istú možnosť máte po lesnej ceste z Kotmanovej. O možnostiach turistiky v tejto oblasti sme písali pri článkoch o Dobroči a Kotmanovej. Venujme sa znova Podrečanom. Práve tu sa môže turistický okruh začínať, ale aj končiť. Starosta hovorí, že v Podrečanoch sa vždy dobre bývalo. Je tunajší rodák a počul to aj od svojho starého i prastarého otca. Podrečany dostali meno podľa Krivánskeho potoka. V 13. storočí sa o ňom píše ako o „Podréku“. Ale názov pravdepodobne vznikol už v časoch slovanského osídľovania tohto územia. Slovanská osada v lokalite dnešných Podrečian sa podľa popisu miesta pravdepodobne volala Pod riečkou. Že sa tam asi dobre býva, dokazuje sústavné osídlenie miesta pod riečkou až do dnešných dní. Veľké priemyselné projekty tu asi nikdy nevznikli. Okolo roku 1590 sa pri Vínnej hore ryžovalo zlato. Zlata však určite nebolo veľa, lebo na osídlení táto činnosť nezanechala trvalé stopy. Tie však ostali po husitoch, ktorí v celom Novohrade zanechali znaky protestantskej ideológie. No v Podrečanoch majú aj katolícky kostol. Obec v stredoveku podliehala divínskemu panstvu a tam len na krátke obdobie prevládala protestantská viera. Poddanské rodiny väčšinou prijímali vieru, na ktorú prešiel ich zemepán.
Uhorský geografický slovník z roku 1851 popisuje obec približne takto: „Slovenská dedina leží v jednej úzkej, ale dlhej doline neďaleko cesty z Pešti k veľkobaníckym mestám (myslí sa tým tzv. Zlatý trojuholník Banská Štiavnica-Kremnica-Banská Bystrica). V strede dediny tečie Podrék. Chotár je kopcovitý. V strede dubových lesov vidno lesné lúky s početnými zdravými prameňmi. V lesoch je najkrajšia plodnosť dubienky a žaluďov. Ostatné časti chotára sú v pomaly stúpajúcich kopcoch. Lúky ležiace v dolinách je možné pomocou kanálov kedykoľvek veľmi ľahko polievať. Obyvatelia sa živia kupčením s dobytkom. V lete je hlavným zdrojom obživy ovčiarstvo. Ovce kupujú na jar v Sedmohradsku a v Banáte. V lete ich držia na tunajších dobrých pasienkoch a v zime ovce predajú. Robia tu veľmi chutnú bryndzu.“ Slovník spomína aj kopec Sedem chotárov, pozostatky baní i kaštieľ a kúriu. Spomína aj fabriku na fajky, ktorá vraj bola vychýrená v celej krajine. Fajky z Podrečian v roku 1845 na výstave umeleckých remesiel vo Viedni dostali pochvalný diplom. V tom čase boli v obci dva vodné mlyny, pivovar a pálenica, krčma a mäsiarstvo.
Starosta pozná história Podrečian veľmi dobre. „Niečo sa zo starých zvykov zachovalo až dodnes. O dobrom bývaní svedčí, že aj v poslednom období sa predali tri staršie domy. Obyvateľov máme stále okolo šesťsto. Dôchodcov je dvadsať, deti a mládeže 111. V materskej škôlke, aj v škole pre prvý stupeň máme po 18 detí. Evidovaných nezamestnaných je veľa, až 71. V zahraničí pracujú takmer štyridsiati, najviac v Írsku. Bytov máme 220, domov 191. Niečo na predaj ešte ostalo. Len deti sú už dosť problémom. V poslednom čase sa rodia len 2-3 ročne. Je to v tom, že mladí musia za prácou inde. Ľudia od samostatnej obživy už odvykli. Stratila sa voľakedajšia tradícia obchodovania. Dnes by sa nám všetkým nanajvýš zišla. Žijeme tu aj spoločenským životom. Máme knižnicu, už jedenásť rokov organizujeme volejbalový a stolnotenisový turnaj. Staviame máje, hrávame futbal. Väčšia angažovanosť, väčšia aktivita ľudí v dedine však chýba. Chvalabohu, že škola a škôlka má veľmi dobrú úroveň. Niečo z bývalej vybavenosti obce by sme však brali aj dnes. Najmä to, čo súvisí s obchodnou a podnikateľskou aktivitou. Z praktických vecí potrebujeme poopravovať miestne komunikácie, vybudovať chodníky, kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. Možno, že budeme vedieť ušetriť obecné peniaze, ak projekt odpadových vôd zásadne zmeníme. Myslím to tak, že namiesto centrálnej kanalizácie a čistiarne spracujeme projekt lokálnych a uličných kanalizačných zberačov a malých biologických čistiarní. Musíme to ešte prekalkulovať. Podobné riešenie nám odporúčala aj riaditeľka Environfondu,“ zamýšľa sa nad budúcnosťou obce Edmund Palička.
Starosta však sám všetky problémy Podrečian vyriešiť nemôže. V prvom rade mu chýba aktivita mladých ľudí. Čo však robiť, keď tí odišli na živobytie zarábať do zahraničia. Podnikatelia, ktorí kúpili baňu, ju kúpili len za účelom likvidácie. Obec už nemôže počítať s 350 pracovnými miestami, ktoré baňa poskytovala v svojich najlepších časoch. Starostovi by sa zišla nejaká čarovná palička. Možno ňou bude rozvoj priemyslu v okolí. Ale hľadá možnosti aj doma. Veď voľakedy vedel tento kraj svojich obyvateľov uživiť aj bez veľkého priemyslu. Ľudia vtedy bývali otvorení, možno otvorenejší ako dnes. Vedeli kooperovať so svetom. Aj ovce, s ktorými v Podrečanoch obchodovali, kupovali v Sedmohradsku (prevažná časť Sedmohradska je v dnešnom Rumunsku) a predávali vo Viedni a v Pešti. Dnes trhy Európskej únie tieto možnosti znova ponúkajú. Na rozbeh projektov, zabezpečujúcich trvalú možnosť prežitia zasa ponúka peniaze Európska komisia prostredníctvom fondov. Za najglobálnejší obchod je dnes, a to aj v konzervatívnych ekonomických kruhoch, považovaná turistika. Treba sa len porozhliadať a nájsť správnych ľudí. Starosta Podrečian Edmund Palička vidí určité možnosti v spolupráci hornonovohradských obcí v rámci nového združenia. Podrečanom aj v rámci neho zostáva úloha poskytovať dobré bývanie. Chcú to aj pre turistov.

 

Pavol Rapco, My - Novohradské noviny

[3. 6. 2007]

https://soda.o2.sk/tema/priroda-slovenska/netradicne-kastiele-na-strednom-slovensku-ktore-stoja-za-pozornost/
http://spravy.pravda.sk/v-podrecanoch-kazdy-desiaty-robi-v-exile-fd3-/sk_regiony.asp?c=A070213_113442_sk_regiony_p04

http://www.obce.info/index.php?make=mapa&id=6&obec=235

http://www.vlaky.net/servis/galeria.asp?lang=1&id=1426

http://www.slovakregion.sk/podrecany

http://www.foto.rybarstvonovohradu.sk/displayimage.php?album=7&pos=2

http://www.mindat.org/loc-793.html

http://grebe.host.sk/zav160.htm

http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=323

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58774

http://www.mineraly.sk/files/min/aragonit.htm

http://www.psp.cz/eknih/1946uns/tisky/T0964_00.htm

www.preshowminerals.szm.sk/lomy/podrecany/podrecany.htm

 http://sites.google.com/site/slovakiaminerals/podrecany

www.mineraly.sk/files/minmes/minmes.htm

www.sutre.wbl.sk/Zopar-novych-vzoriek.html

www.ozdinminerals.com/NovinkyM.htm 

 


 

webygroup

dnes je: 26.3.2017

meniny má: Emanuel


792922

Úvodná stránka